« Nou » ar « bann-la » !

Vous avez aimé cet article, vous pouvez le partager. Merci d'en faire profiter à d'autres.

Temps de lecture : 5 minutes

Ansémoman, nou pé asisté enn bann réaksyon tipik enn gouvernman ki finn abityé nouri bann responsab bann groupman nasyonalis indou ek ki azordi atann enn soutyin anrétour. Ler napli koné kimanyer pou kontré lamas ki finn régroupé otour Bruneau Laurette, ou trouv lantouraz Pravind Jugnauth dévlop bann stratézi kominal ek kastéis. « Nou » sipozé bizin soutenir Premyé minis kont « bann-la ».

Lavantaz ékrir avek enn seudonim, séki apré ou kapav asizé pou ekout dimounn dir saki zot panse lor saki ou finn ekrir. Alor mo finn ékout saki dimounn éna pou dir lor mo dernyé kronik kot mo ti pé koz sistem fasis ek kot mo ti pé espliké ki manyer bann regroupman nasyonalis fer sa sistem-la fonksyoné dan Moris. Enn paké dimounn soké parski zot pa abityé ki koz sa bann zafer-la karé-karé dan lagazet. Ena soké, mé zot dir ki li bon ki met bann zafer okler. Ena ki dir mo finn ekzazéré parski tou kominoté inpé kominalis, mé déla vinn koz nasyonalism indou inpé tro for. Mo ti’a kontan adres mwa pli spésyalman a sa katégori dimounn-la zordi.

Si ou rapel byin, mo kronik lor fasism ek nasyonalism indou ti ékrir lé 6 sektam. Mo ti apé dir: « Grosomodo, éna enn bann réprézantan otoproklamé lakominoté indou ki pé vinn fèr krwar ki bann indou ménasé asakfwa ki dimounn fann ar gouvernman, ek so Prémyé minis an partikilyé. Pwiski dan latet enn paké dimounn, li finn fini par paret normal ki Prémyé minis li forséman enn indou ». Dé semenn apré, pa manké! Bann ki ti pé dir Sunita ti pé ekzazéré apé tonb sek: lor Facebook zot apé lir tou bann komantèr kominal ki enn bann dimounn pros ar gouvernman Jugnauth ti’apé ékrir lor WhatsApp !

Enn paké dimounn palé krwar saki zot lizyé apé lir. Ti fek pé koz sa zistwar Pierre Noël-la ; enn paké finn byin riyé lor pilot Air India, apré vinn dir li finn servi bann mo déplasé pou ofans lakominoté indou. Pa koné sipa li ti bizin dir « Kabri-Lend » parey kouma dir Serge Lebrasse pé sant « Kabri Rodrig ». Abé sa kifer personn pa trouv naryin a rédir ? Rodrigé-là li tro mazanbik, pou ki tou dimounn foupamal ? Han, sa li normal sa, nou folklor sa… Abé napéna okenn intelektyel ki kapav ekspliké ki sa bann term rasis-la li fer parti nou patrimwann ? Napéna personn pou vinn ekspliké ki nou pou bizin viv ek nou listwar parey kouma enn torti bizin saryé so karapas ? Nou pasé li lour ek tout sort kalité linzistis; samem nou patrimwann.

Sa kalité kestyon-la ou kapav pozé kan ou anvi fer morisyanism avansé. Sinon, ou byin foupamal ar ki manyèr nou bizin viv ansam, parski ou kontan zwir faver ki politisyin pé donn zis ou ek ou bann fami; ek apré ou servi lakominoté pou ramas vot pou ou kontinyé amen rol roder-bout. Koumsa ki zafer-la marsé ; napéna pou déklar koma dir Sinwa-nef, pa koné kot gard korné dan laboutik !

Aster poz oumem lakestyon : kifer finn met vidéo sa misyé-la onlayn ? Ala enn vidéo ki li propis pou met lakominoté indou lor ladéfansiv, pou dir mobilizé parski swadizan pé maltret indou. Ek anmemtan anba-anba éna enn bann dimounn ki pros ar pouvwar ki apé pous dimounn mobilizé, ek éna pé koz zarm tou. Ler ou ékout lesplikasyon Dhiren Moher, man-man!, ala bon garson-la : swadizan dan sa group-là zot pé mobilizé pou kontré fléo ladrog ! Mé anou get byin ki zot préokipasyon été dans sa group-la.

Konversasyon WhatsApp montré ki préokipasyon dan group Har Har sé ki Premyé minis bizin indou

Kan ou lire sa konversasyon-la dan groupe Har-Har, mesaz-la li kler : « Dé manifestasyon-la ti kont nou. Bann-là koné ki nou napli mazorité dan péyi. Zot pé rod enn Prémyé minis non-indou ». Saki mo ti pé dir, li éklaté okler. Sé ekzaktéman saki mo ti pé esplik ou dan mo kronik : « Koumsamem lerlà sa bann sipozé réprézantan indou-là permet zot vinn dir « Lennmi » pé vinn défyé zot ».

Ankor enn fwa poz ou lakestyon : manifestasyon kont ki « Nou » ? Kan « Nou » sipozéman indou, alor ki arivé ar bann « Nou » ki apé fèr manifestasyon ? Enn sel kout ou fini konpran, ki apé rod fer krwar ki tou indou forséman dakor pou ki Premyé minis li bizin enn indou. Apé rod fer krwar ki tou indou kominalis. Apé rod fer krwar ki, akoz nou indou, nou bizin kontinyé zwé ping-pong ant Pravind ek Navin. Apé rod fer krwar ki indou pagla, pa pé konpran ki éna politisyin pé anrisi ek pé les péyi dan lamizer. Apé rod fer krwar ki indou sitan pagla, finn paré pou kosyonn tou kouyonad zot fer.

Apé rod fer krwar ki, akoz nou indou, nou bizin kontinyé zwé ping-pong ant Pravind ek Navin. Apé rod fer krwar ki indou pagla, pa pé konpran ki éna politisyin pé anrisi ek pé les péyi dan lamizer.

Ena enn bann politisyin ek zot bann soufif pé zwé enn zwé danzéré dan sa péyi-là. Dan zot pé rod montré ki « Nou » bizin enn Prémyé minis indou, zot les linpresyon ki lakominoté indou pa kas latet ek morisyanism. Sa li fos net. Pa tou indou ki aryéré. Pa tou indou ki kominalis. Pa tou indou ki intéresé pou éna enn Prémyé minis indou pou kontinyé koul péyi-la koma Wakashio.

Ler Premyé minis pé ganasé, ala swadizan tou indou ki ménasé ; bizin al fer lapriyer. Kan lapriyer bat lamok, kominalis pa marsé, ala sannkoutla fer mobilizasyon par WhatsApp. Telman sa finn al vilin, éna dimounn parmi zot-mem finn kas laklé, larg sa lor Facebook… Aster, ou pé krwar pé fini parlamem? Manti! Aster nou rant dan sistem kastéis. Sannkoutla, sipozé Vaish ki bizin mobilizé pou fer zourné lafami indou (Hindu Parivaar) avec Prémyé minis. Pravind Jugnauth pé vini koma « Chief Guest». Linvitasyon fini déor ; lé 26 sektam dan Lallmatie. Abé Prémyé minis-la finn vinn lerwa Vaish dan sa péyi-la ? Ki sannla Fron Komun Vaish pé invité dikoté lopozisyon ? Kan nou siport Laurette, nou ankor touzour Vaish ou swa nou diskalifyé ?

Kan bann dirizan indou zot-mem apé pran lakominoté indou pou sa kalité pagla-la, ou étoné ki éna dimounn vinn koz ninport lor « malbar » ? Lavérité, sé ki sé bann politisyin indou ki finn touzour fer lakominoté indou onté : zot nom tousortkalité roder-bout, pran fami dan fonksyon piblik, dan para-étatik, san get konpétans, soutir tousortkalité voler… Dan tou sa kalité maja-karo la, ler Premyé minis pas anmal, « Nou » ki sipozé bizin donn soutyin ? Manyer pé déroulé, bann Prémyé minis ki pé pansé ki kapav kont lor « Nou », fodé pa zot étoné kan… « Nou » ki fou zot déor !


Vous avez aimé cet article, vous pouvez le partager. Merci d'en faire profiter à d'autres.

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée.